Bruno Gröning (1906-1959) Neobyčajný človek

BRUNO Gröning SA NARODIL 30. MÁJA 1906 v Gdansku. PROSTREDNÍCTVOM neho DOŠLO K nespočetným uzdraveniam. K MIESTAM JEHO PÔSOBENIa prichádzalo AŽ 30.000 ĽUDÍ DENNE.

KRUH PRIATEĽOV BRUNA Gröning JE DOBROVOĽNÉ MEDZINÁRODNÉ ZDRUŽENIE ĽUDÍ, KTORÍ SAMI poznali, ako CENNÉ JE UČENIe BRUNA GröningA A AKou POMOCOU JE V ŽIVOTE. žijú PODĽA NEHO. KRUH PRIATEĽOV POKRAČUJE V GRÖNINGOVom DIELE a neviaže SA NA ŽIADNE NÁBOŽENSTVO, SVETOVÝ NÁZOR ALEBO Rasu. EXISTUJE v 130 krajinách, KDE CEZ 75.000 PRIATEĽOV navštevujú VIAC AKO 3.000 SPOLOČENSTiev. ARCHÍV kruhu priateľov OBSAHUJE TISÍC zdokumentovaných UZDRAVENí, KU KTORÝM DOŠLO DUCHOVNou CESTOU PROSTREDNÍCTVOM GRÖNINGOVho VZDELÁVANIA.

Duše K – O ceste ku zdraviu prostredníctvom učenia Bruna Gröninga

Učenie Bruna Gröninga vychádza z vplyvu duchovných síl na človeka. Vplyv týchto síl je väčší, než si mnohí ľudia uvedomujú.

Človek je ako “batéria” – aby mohol plniť svoje úlohy, musí stále znovu prijímať novú životnú energiu
Bruno Gröning porovnáva človeka s batériou. V dennom živote každý vydáva energiu. Napriek tomu však nebýva potrebná nová energia často dostatočne doplňovaná. Rovnako ako prázdna batéria nie je schopná svojej funkcie, nemôže ani oslabené telo vykonávať svoju funkciu. Následkom je potom ochabnutosť, nervozita, životný strach a nakoniec aj choroba.

Bruno Gröning teraz objasnil, ako každý jednotlivo môže opäť nadobudnúť novú energiu. Viera v dobro je pre to rovnakým predpokladom ako vôľa byť zdravý. Človek je všade obklopený liečivými vlnami, ktoré potrebuje len prijať. Podľa Bruna Gröninga neexistuje žiadna nevyliečiteľná choroba, čo potvrdzujú medicínsky overené správy o úspechu. K vyliečeniu tu dochádza jedine duchovnou cestou a nie je preto viazané na materiálne telo.

Choroba nie je žiadna náhoda


Mnoho ľudí žije dnes vo viere, že choroba je niečo náhodného, ​​čo zrazu vyvstane a akoby z ničoho nič človeka napadne. Bruno Gröning naproti tomu hovorí: “Čím viac sa človek od Boha odklonil, vedome alebo nevedome, tým menej života je v jeho tele, takže tam bolo sotva toľko života, aby orgány na neho reagovali tak, ako im to bolo určené. Už nemohol ísť s plnou silou životom. Vzdialil sa od tohto prameňa sily. Nakoniec to spojenie k veľkému Božiemu prameňu sily stratil. Už nemohol do seba prijímať silu Boha. A tak sa jeho telo stalo vrakom. “

Medzi Bohom a človekom vznikla veľká priepasť
Ako môže človek opäť dôjsť ku zdraviu, popisuje Bruno Gröning nasledujúcim spôsobom: “Boh stvoril človeka krásneho, dobrého a zdravého. Tak ho chce tiež mať. Prapôvodne bol človek s Bohom úplne spojený, bola tu len láska, harmónia a zdravie, všade bola jednota . Ale keď prvý človek počúval a poslúchol zlému hlasu, ktorý prihováral mimo tejto jednoty, vtedy toto spojenie rozbil a odvtedy stojí Boh tu a človek tam. Medzi Bohom a človekom vznikla veľká priepasť. nie je tu žiadne spojenie. Človek – odkázaný sám na seba – môže byť ako chce veriaci a modliť sa, na svojej životnej ceste bude zlom napádaný a sťahovaný do hĺbky. Vy ste sa na Vašej životnej ceste dostali sem, sem dole. Prežívate nešťastie, bolesti, nevyliečiteľné utrpenia. Hovorím Vám: Nechoďte ešte hlbšie , ale ja Vás pozývam k veľkému obratu! Poďte hore a cez priepasť Vám staviam most! Choďte z cesty utrpenia na Božiu cestu! Na nej neexistuje žiadne nešťastie, žiadne bolesti, žiadne nevyliečiteľné – je tu len dobro. Táto cesta vedie späť k Bohu! “

Viac sa dočítate priamo na stránke KRUHu PRIATEĽOV BRUNA GRÖNINGA

https://www.bruno-groening.org/cs

ZDROJE:

Prírodné farmárstvo

Najvyššia forma hospodárenia na pôde je “ničnerobenie”. Prírodné farmárstvo je metóda prirodzeného hospodárenia. Otcom tejto myšlienky je Masanobu Fukuoka, ktorý ovplyvnil farmárov po celom svete. Hovorí, že najvyšším cieľom človeka je mať spústu času na poriadny spánok. Nezáleží na tom čo robíme, ale čo nerobíme. Neobrábame pôdu, nehubíme burinu, nepostrekujeme umelými hnojivami, nepoužívame pesticídy a tým neporušujeme rovnováhu. Fukuoka zistil, že inteligencia ľudských bytostí je na nič. Dospel k poznaniu, že jediné čo má robiť je jesť, spať, poznávať a kultivovať sa. Svoje celoživotné poznatky Masanobu Fukuoka zhrnul v jedinečnej knihe “Revolúcia jednej slamky”, ktorá podrobne objasňuje prírodné farmárstvo, ale aj vážnejšie témy – zdravie, život a múdrosť.

Farmár Fukuoka tvrdí, že konečným cieľom poľnohospodárstva nie je pestovanie plodín, ale kultivácia a zdokonalovanie ľudských bytostí. Prečítaním jeho knihy sa mnohým rozsvieti.

Masanobu Fukuoka

Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta a začal experimentovať s prirodzeným poľnohospodárstvom. Snažil sa dokázať, že celé vedecké poznanie je pre človeka zbytočné. Ničnerobenie používa napríklad pri pestovaní ryže “nič nerobím, ryža vyrastie a potom ju pozbieram”. Podľa tohto princípu čím viac zasahujeme, tým viac sa vzďalujeme prírode a tým ťažšie hospodárime.

Fukuokov spôsob pestovania ryže je vskutku originálny. Nepresádza sadenice do vody na ryžové pole, ale sadí semená ryže priamo do zeme. Pri tom nepoužíva umelé hnojivá ani pesticídy, len pokryje pole trochou slamy. Tak hnojí pôdu a bráni rastu buriny. Prekvapením je, že seje pšenicu medzi vyrastenú ryžu. Keď zbiera úrodu ryže, pšenica už začína rásť a burina tak nemá miesto. Úroda ryže je porovnateľná, ba často krát vyššia, než u ostatných farmárov. Jeho polia neboli 25 rokov orané, pritom ich úrodnosť sa z roka na rok zvyšuje. O kvalite úrody ani netreba hovoriť (bez chémie, bez pesticídov …). To zaujalo množstvo pestovateľov ryže a nechali sa inšpirovať Masanobu Fukuokom.

“Moderné poľnohospodárstvo je riadené ľudskou inteligenciou. V období doby kamennej sme nepoužívali svoju chytrosť, žili sme v súlade s prírodou a to sa odrážalo v spôsobe farmárčenia. Pokiaľ odmietneme ľudské poznanie, vedu a civilizáciu, zostane len prirodzené poľnohospodárstvo” hovorí farmár, ktorý nerobí nič.

Revolúcia jednej slamky

Masanobu Fukuoka napísal knihu “Revolúcia jednej slamky” o skúsenostiach z prirodzeného hospodárstva: “Revolúcia môže byť dosiahnutá steblom slamy. Steblo slamy je ľahké a malé, ale ľudia nepoznajú jeho význam. Pokiaľ by objavili skutočnú hodnotu tohoto stebla, spôsobilo by to v nich revolúciu, zmenu spoločenských štruktúr celých národov”. Touto knihou sa Fukuoka preslávil nielen ako farmár, ale aj ako mysliteľ. Začali za ním chodiť ľudia z celého sveta aby sa od neho učili technikám prirodzeného hospodárenia na pôde – prírodné farmárstvo.

Zo všetkého, čo na ryžovom či obilnom poli vyrastie si farmár Fukuoka zoberie iba zrno. Vymlátenú slamu vráti zemi. Po osiatí novým osivom ho pokryje slamou, ktorú necháva vcelku, neposekanú a tak zabezpečí návrat živín do pôdy. Zároveň zabráni, aby zrno zozobali vtáci, dokonca ani burina spod slamy nerastie v nežiadúcom množstve. Slamka alebo steblo je tým zázrakom, ktorého objav dopraje Fukuoka každému hľadačovi pravdy a poznania zákonitostí prírody. Každému, kto sa vydá na cestu farmára s otvorenou mysľou a čistým srdcom, sa táto pravda vyjaví. Potom môže v hlbokom pochopení vysloviť “bolo vykonané, čo malo byť vykonané” a vystúpiť z kolotoča samsáry.

Nič nerobte, ani kompostovanie

Masanobu Fukuoka “nič nerobil” 50 rokov a svojim prirodzeným hospodárením na ostrove Šikoku postavil základy skúmania spôsobov, ako zastaviť rozširovanie púšte na Zemi. Touto témou sa nadchýnal v posledných rokoch svojho života. Žil do veku 95 rokov sebestačne na farme v ústraní. Jeho viera, že príroda si vždy nájde cestu, sa nezmenila po celý život. Ničnerobenie sa ukázalo ako najlepší spôsob farmárčenia. “Nič nerobte. Odmietnite ľudskú chytrosť. Materiálne veci nemajú žiadnu hodnotu. Ľudia neprodukujú. To príroda tvorí. Ľudia nedokážu vytvoriť ani jedno steblo trávy. Všetko robí príroda.”

Jeho odkaz nič nerobenia, sa týka všetkých činností, ktoré vie príroda lepšie než človek. Žiadna orba, žiadne rýľovanie, okopávanie, pletie, jednotenie, polievanie, hnojenie, štepenie, šľachtenie, strihanie, kosenie. Farmár má neobrábať pôdu, nehubiť burinu, “škodcov”, nepostrekovať, nepoužívať pesticídy, herbicídy, fungicídy … žiadnu chémiu.

Farmár iba seje a zberá úrodu. Toto nazýva Fukuoka nič nerobením. I tak má práce po celý rok. Mnohí pokrokoví farmári sa venujú bio-pestovaniu, permakultúre a podobne, avšak nevedia si predstaviť svoje aktivity bez projektovania, obrábania pôdy, úpravy rastlín, alebo aspoň výroby kompostu. Fukuoka však trvá na svojom: “nič nerobte, ani kompostovanie” To je tiež iba napodobovanie prírodného procesu premeny odumretých rastlinných tiel, ktoré vie príroda lepšie než človek.

Semenné gule (semenné bomby)

Hlavným objavom pestovania podľa Fukuoku sú jeho semenné guličky. Zmiešame niekoľko rôznych druhov semien s trochou vlhkej hliny a uhnietime malé guličky, ktoré necháme vyschnúť. Tieto semenné patróny potom rozhadzujeme všade po pozemku. Guličky obsahujú semená zeleniny, ovocia ale aj napr. ďatelinu, lopúch a rôzne bylinky. Semená nezozobú vtáci, ani ich nepožerú hlodavce či hmyz. Sú dobre ukryté v uschnutých hlinených guličkách a čakajú na vhodné podmienky klíčenia. Keď príde správny čas a guľa navlhne, vyklíčia tie správne semená na správnych miestach. Tento spôsob nevyžaduje žiadnu orbu, či rýľovanie. Klíčky v guličkách majú priamy kontakt so zemou, preto rýchle zakorenia. Navyše vyklíčia iba tie semená, ktorým dané miesto vyhovuje (klíma, slnečnosť, orientácia, kvalita pôdy, …)

Žiaden záhradník by nedokázal s takou presnosťou určiť kde sa bude dariť tekvici, kde lopúchom a kde vyrašia paradajky, či slivka. Príroda to pozná bezpečne. Stačí, že sa vyskytnú správne semená na správnom mieste. Kto zavádza rôzne obmedzenia, napríklad určuje: tu bude rásť melón, tu zasadím kapustu a pod., nič veľké neobjaví. Pokiaľ ale necháme rozhodovanie na prírodu, budeme sa radovať nad jej dokonalosťou. Ona najlepšie ukáže, čomu sa kde dobre darí, čo kde porastie.

Zdroj: http://nazdravie.eu/prirodne-farmarstvo.htm

Hippokrates – Základy medicíny

Hippokrates alebo Hippokratés (z Kósu alebo z Kóu) (* asi 460 pred Kr. – † 370 pred Kr.)  bol antický Grék považovaný za jedného z najvýznamejších lekárov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkých odborov medicíny. Bol najvýznamnejším predstaviteľom tzv. Kósskej školy. Je mu prisudzovaná stará vrstva zbierky lekárskych textov Corpus hippocratium, v ktorých odmietol povery a liečiteľskú mágiu a položil základy medicíny ako vedeckého oboru.

 Corpus hippocratium priniesol okrem iného ideu lekárskeho tajomstva, ako je známe dnes. Bola súčasťou tzv. Hippokratovej prísahy.

Od Hippokrata pochádza najstaršie rozdelenie ľudí na fyziologickom podklade, ktoré sa nachádza v jeho náuke o 4 temperamentoch. Východisko tejto náuky je v pomere štiav v ľudskom tele. Rozlišuje 4 druhy telesných štiav (tekutín) a tie zodpovedajú elementom, z ktorých je stvorený svet: Krv (haima) = vzduch, Hlien (flegma) = voda, Žlč (cholé) = oheň, čierna žlč (melania cholé) = zem.

Na základe živlov a štiav Hippokrates rozdelil ľudí na temperamenty:
Sangvinik (sanquis – krv) – je človek optimista, aktívny, činorodý, podnikavý. Rýchlo sa rozhoduje a býva prispôsobivý. Má rád spoločnosť, je zhovorčivý, ale citovo nestály a menej sebakritický.
Cholerik (cholé – žlč) – je človek nevyrovnaný, nespokojný, podráždený a nahnevaný. Býva agresívny, bojovný a urážlivý, výbušný a sršiaci hnevom. Má nedostatočné sebaovládanie, je netrpezlivý a neustále nespokojný.
Melancholik (čierna žlč) – je človek pesimista, ktorý podlieha smútku a strachu z osudu, pocitom neistoty. Býva vážny, citlivý, disciplinovaný a dôsledný. Je to uzatvorený samotár. Jeho city sú silné a hlboké.
Flegmatik (flegma – sliz) – je to človek pokojný a vyrovnaný až nevšímavý, ľahostajný, spokojný so sklonom k fatalizmu. Nie je príliš spoločenský, je skôr pasívny a celkovo skôr pomalý. Medzi ľuďmi je znášanlivý a tolerantný, stály a trpezlivý.

Lekárska veda Hippokrata bola založená na prírodnej vede, ktorá je jediná a vo svojich základoch sa nemení. A v tom spočíva príčina, prečo je Hippokratova náuka nehynúcim pomníkom, na ktorý prisahajú aj dnešní lekári. Veda už zistila, že existuje prepojenie kozmických energií a psychiky človeka. Psychické vplyvy sú buď skľučujúce, alebo povzbudzujúce. Skľučujúce (záporné) sú: strach, des, utrpenie, hnev, starosť, obavy, nepokoj, zúfalstvo, stres, nuda, nevľúdnosť, melanchólia… Povzbudzujúce (kladné) sú: odvaha, viera, nádej, túžba, rozhodnutie, ráznosť, činnosť, dôvera, veselosť, radosť.

Spln Mesiaca u labilných pováh vyvoláva nervozitu, deprimovanosť aj nárast kriminality. Spln oslabuje náš nervový systém, privádza krv do „varu“ a ovplyvňuje produkciu hormónov v tele. Okrem fyzických prejavov má spln Mesiaca vplyv na náš duševný a zdravotný stav. Asi dva dni pred splnom prichádza najčastejšie k dopravným nehodám, veľa ľudí sa stáva agresívnejšími, množia sa hádky a konflikty v rodinách, všeobecne narastá násilie. Každé dva dni po splne vzrastá aj počet záchvatov u epileptikov, stupňujú sa záchvaty migrén, zvyšuje sa produkcia pohlavných hormónov, a to je príčina, prečo v tomto období stúpa i počet znásilnení.

Hippokratove zistenia a výroky boli a sú platné dodnes – už 25 storočí!

1) „Človek sa rodí zdravý a všetky ochorenia do neho vstupujú jedlom“
2) „Nech tvoja strava je tvojím liekom a tvoj liek tvojou stravou.“

Choroba nás chce vždy na niečo upozorniť: Často až choroba upozorní človeka na chyby a ich zmysel, až potom môže ísť ďalej tou správnou cestou. Ochorenie má človeka pribrzdiť v životnom zhone a donútiť ho, aby opravil chybné postoje a našiel riešenia ustavične odkladaných problémov. Alebo, aby jednoducho vo vedomí znovu prežil odmietané a potláčané protipóly životných rozhodovaní. Nie je teda správne chcieť sa akéhokoľvek ochorenia hneď v počiatkoch rýchlo zbaviť pomocou medikamentov. Musíme najskôr hľadať skutočné príčiny vypuknutého ochorenia. Ak objavíme pravé príčiny našich ochorení, ktoré sú svojskou rečou tela – zároveň spoznáme viac aj samých seba.

Pôvodná Hippokratova prísaha
„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskalupovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a Uvdovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia riadne dodržiavať.
Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávne zaviazali lekárskou prísahou umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe, aj na prednáškach, aj na celej vede. Nikomu však inému!
Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.
Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikdy na to podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.
Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.
Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia.
Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi.
Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám. Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

Zdroje:

1 – https://sk.wikipedia.org/wiki/Hippokrates_(lekár)

2 – https://www.famousscientists.org/hippocrates/

3 – Christo Anestev – https://pixabay.com/sk/users/anestiev-2736923/

4 – František Šteffek – www.astro-tabu.sk