Bojové umenie. Cesta k majstrovstvu?

Bojovým umeniam sa venujem už 33 rokov a učím 12 rokov -a teraz sa mi len zložil celostný a jasný obraz toho, kam a ako ísť.
Je remeslo a je umenie, remeselník robí dobrú a užitočnú vec, ale ak táto vec začne vyvolávať pocit krásy a nadšenia, to je už umenie. Nadšenie je to, keď sa tvoja duša ocitne niekým „nadnesená“ a unesená, kamsi bližšie k nebesám. Aj v bojovej téme je aj remeslo, aj umenie. Umením sa bojová veda stáva, keď začínaš okrem sily vidieť aj krásu, zaoberajúc sa umením si úplne a do hĺbky prerábame svoj život.
Teraz mám možnosť sa podeliť s tými, ktorí hľadajú nielen silu svojím „posúvaním hraníc“- dúfam, že vám to pomôže vdýchnuť nový život do každodenných cvičení.
Aké etapy sú v bojovom umení? Sú celkovo 4 -ako štyri telá- tvrdé, mäkké, tekuté a telo ducha. Pozrime sa na to podrobnejšie.

Tvrdé telo-Tu sa učíme o sebe a o druhom človeku na tvrdej úrovni-učíme sa o kostiach a svaloch, používajúc zákony fyziky a princípy teoretickej mechaniky, môžeme poraziť ťažšieho a silnejšieho protivníka. Na tejto etape sa učíme vidieť a odoberať svoje vlastné napätia- toto nám dáva získať väčšiu mieru slobody. Obyčajne táto etapa pri stredných danostiach a pravidelných cvičeniach (hoc 3x do týždňa) trvá v priemere 3 roky.
Mäkké telo-skôr či neskôr si uvedomíme a pocítime, že ten druhý človek je Živý -to znamená že ho môžeme nielen hýbať a tlačiť ako tvrdé telo opísané v zákonoch newtonovského modelu vesmíru, ale že môžeme použiť aj jeho vnútornú energiu-cítim, že v ňom je zdroj vnútorného pohybu a to isté cítime aj v sebe. Ináč povedané, keď zatlačíme na človeka, cítime, ako v ňom vzniká odvetný pohyb. Taký protipohyb je charakteristický pre všetko živé. Keď na nás zatlačia, môžeme dať protitlak, alebo sa môžeme stať „konárikom, ktorý sa nezlomí od snehu“.
To čo predtým bolo napätím, začíname vidieť ako pohyb-učíme sa nalepiť, „prismoliť“ a hýbať v jednom prúde s týmto pohybom.
Zrazu sa ocitáme zázračným spôsobom uprostred Veľkého Tanca s názvom Život.
Začíname pociťovať jemnejšie, dosiaľ nepoznané. Na tejto etape sa učíme byť harmonickými, citlivými a otvorenými-učíme sa prijímať a odpúšťať, presnejšie povedané prepúšťať-ľubovoľný útok, tlak môže prejsť cez nás -ako prechádza šíp cez dym.
Na tejto etape mnohí prestanú s cvičením-keďže je treba mnohého sa zrieknuť. Prestať byť „silným“ je veľmi ťažké-hlavne keď si tú silu naberal cez krv a pot, cez prekonávanie samého seba. Stať sa slabým je bolestivé, spočiatku sa ti nič nebude dariť .
Máme taký životný návyk, silu čerpať od „vnútorného zvera“ hlavne keď sme unavený. A pod rúškom snahy bojovať za spravodlivosť. Prejsť do“života v ljubkach“ je hrdinstvo. A predvídavosť-veď každý z nás raz stretne starobu-tam nie je tá sila čo bola kedysi-zver stratí zuby a vypadajú mu kly.
Preto je treba čím skôr začať život v ljubkách-je to rozumné. Čím skôr začneme žať s rozumom, tým viac v živote stihneme.
Život v ljubkách je-Hra. A pri hre ožíva duša.
V zápasení sa učíme prismoliť a naložiť na pohyb protivníka, učíme sa nie zatlačiť silou, ale presmerovávať, jednoducho odviesť. Toto začne byť možným, keď aspoň trochu vpúšťame do seba pohyb druhého človeka- a tu príde čas že musíme rozpustiť, alebo „opustiť“ to čím sme väčšinou preplnený-napríklad predstavy o svojej vážnosti.
Na tejto etape budujeme základy „zmierenia“, učíme sa „prijatiu“ učíme sa „sú-hlasiu“. Chybne sa to môže vykladať okolím, ako slabosť.
Na tejto etape prestaneme bojovať a stavať sa proti okolitému svetu.
A pritom dokážeme ostať pri svojej úlohe-pevne stojíme na zemi, sme zakorenený-ale naša ohyblivosť nám dovoľuje prepúšťať ľubovoľnú energiu-ako zrelý pohyblivý strom prepúšťa cez seba silný vietor.
Tu je hlavný pocit -Sila Života.
Táto etapa sa osvojuje 5-10rokov
Tekuté telo
Vďaka dlhoročnej praxi a vytrvalému každodennému tréningu sa vám podarilo sa „zlievať“ s pohybom protivníka natoľko, že už nečakáte nato kedy urobí tvrdý úchop -začínate sa hýbať ešte pred momentom dotyku. V predchádzajúcom štádiu vypracovaným vlastnostiam, pohyblivosti a mäkkosti vy dopĺňate tekutosť. Vy, vaše vedomie-vaše telo tečie podobne ako voda. Vy vidíte ako cez vás a vašeho protivníka, podobne vode, tečie sila a pohyb. Ono sa to nikde nezačína a nekončí, proste to tečie ako cez vás tak aj cez neho. Tečie ako jemnohmotné prostredie zaplňajúce tento svet.
Na tejto úrovni prestávate byť tým, kto sa bráni a prestanete vidieť svojho protivníka ,ako toho čo vás napáda. Vidíte jednoducho len SILU a POHYB. Ste vnímavý ku všetkému čo vás obklopuje , ste citlivý ku všetkému okolo vás a keď sa vás to týka, (smeruje na vás), to sa už od začiatku nachádzate v stave spoločného pohybu -zliatia. Nasledujete prirodzenosti Prírody. Vidíte ako tečie svet a vďaka tomu vaše „spojenie“ s „duchom“ získava na jasnosti. Ľubovoľné vaše „činnosti“ sa stávajú „tvorením“. Bez prestávky tvoríte.
Na tejto etape sa dostávate do stavu keď, vidíte že svet je podobný jednému pružnému prostrediu. Vtedy možete „vpúšťať“ pohyb priamo do tiel a vedomia druhých ľudí. Vaše jemnohmotné telá sa stanú pre vás dostupnými-začnete si ich uvedomovať a môžete ich používať.
Hlavný pocit tu -to je Tekutosť a Pružnosť.
Táto etapa sa zdokonaľuje 15-25 rokov v prípade, že máte učiteľa.
Telo ducha
Pri tejto úrovni je váš duch a duch napádajúceho v jednote. Vďaka tomuto môžete kontrolovať ľubovoľnú činnosť napádajúceho. Zakladateľ Aikido O-sensei Morihey Ueshiba hovoril : Všetko čo potrebujem, je stáť, otočiť sa chrbtom k protivníkovi. Pokiaľ ma chce súper udrieť, jeho želanie udrieť ma privedie k tomu, že sa udrie a poraní sám.Som zjednotený s vesmírom, nič neovládam. Keď vstanem, protivníka vberiem do seba.
Egor Gamajun

Najťažší boj, ktorý môžeme v živote vybojovať, je boj zo sebou, zo svojimi slabosťami, negativitou( závist, hnev, agresivita, lenivost, pýcha,sebastrednosť smutok, ľútosť..atd), niektoré bojové umenia nám poskytujú možnosť, nahliadnuť na seba v inom svetle a začať zmenu na stranu lepšieho. Darmo sme sa natrénovali v nejakom bojovom systéme a vyhrali 1000 bitiek ,pokiaľ nezvládame sami seba.Skúšame sa učiť bojovať nie s tým, čo nám bolo dané a ide nám najlepšie(velka hmotnosť, sila, rýchlosť) ale postaviť svoje bojové umenie na trvácnejších kvalitách. pretože 120 kg mový borec zo vyšpičkovanou formou môže schudnúť, môže si zlomiť ruku, a v prípade, že sa naučil bojovať vdaka týmto kvalitám nič mu nezostane…ak máme niečo nazvať bojovým umením, aj v 70-80 rokoch by som mal byť schopný sa pohybovať, nebyť dokrúteným starým človekom so zničenými klbmi a svetlými spomienkami na mladosť počas ktorej sa zlikvidoval. Sú v podstate dve cesty, jedna prebíjať sa silou, ako tank a zašliapnuť a zlomiť prekážky pred sebou( neprispôsobovať sa ,ale nútiť okolie, aby sa prispôsobilo) a druhá cesta ,ked sa človek stáva stále pružnejším a obteká tie prekážky,ktoré stretáva a učí sa na nich a rozvíja. Tak ja ponímam cestu ,ktorú nám dávajú RBU, a tak sa budeme snažiť pokračovať v tréningoch, Je to cesta vnútorných zmien, cesta nmalých krokov , ktorá môže priniesť určitú kompenzáciu vo svete ,kde dokazovanie vlastnej sily sa stalo trendom(sily ,úspešnosti, dravosti) rozvíjanie mäkkosti, schopnosti prispôsobenia adaptácie, vonkajším podmienkam môže byť príjemnou zmenou..Ak Vám toto je blízke , ste vítaný…:-) Ivan


Rbu BB

Banská Bystrica

+421 944 118 857

rbubanskab@gmail.com

Zdroj: http://www.rbu-bb.sk

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.